Hlavná stránka

Význam hry pre vzťah človeka a psa

V porovnaní s jeho divými predkami je domáci pes „večné dieťa“, v podstate nevyvinutý vlk. Ale práve to nám umožňuje žiť s ním v tesnej blízkosti. Vlky, ktoré nevychovali odborníci, sú pre svoje „divé“ správanie, najmä po období dospievania, ako domáce zvieratá nevhodné. Mnoho psích plemien je známych práve tým, že si hravosť zachovávajú až do vysokého veku.

Pri hre sa medzi človekom a psom vytvára silné puto. Spoločné príjemné príhody a úspešné riešenie úloh spájajú. Hra prináša psovi aj jeho majiteľovi fyzický aj psychický osoh. Telo ostáva pri sile a duch je čulý. Pán alebo panička sa dozvedia mnoho o sebe, a najmä o svojom psíkovi.

Viete dať svojmu psovi zrozumiteľné (jasné) signály povelmi a gestami? Máte trpezlivosť pozorovať svojho psa a pristúpiť na jeho individuálny spôsob hry? Šantíte s ním niekedy? Určite! Práve radosť z pohybu a riešenia úloh vedú niektorých majiteľov psov k psím športom. Nebojovný a nestresový športový zápas je pre mnoho ľudí korunovaním dôslednej práce so psom.

Ako sa pes učí?

Naše psy sú, rovnako ako všetky živé tvory, odkázané na učenie. Inak by nemohli prežiť. Väčšina psov sa učí neuveriteľne rýchlo, iné však potrebujú viac času a pomoci. Ale s potrebným pochopením a vytrvalosťou možno pre utuženie vzťahu medzi človekom a psom urobiť veľa užitočného.

Medzi najdôležitejšie spôsoby učenia, overené výskumom, patrí podmieňovanie. Tento spôsob učenia je základom pre všetky cviky uvedené. Pri podmieňovaní sa pes vždy učí „z úspechov“. Povestné sú Pavlovove psy. Pavlov sledoval vylučovanie slín u psov pre predstave potravy. Pred každým kŕmením psov dal zazvoniť. Onedlho sa ukázalo, že zvuk zvonca stačil na to, aby psy začali vylučovať sliny.

Samotné zvonenie sa stalo stimulujúcim signálom, ktorý vyvolal zodpovedajúcu reakciu (vylučovanie slín). Nazýva sa to podmienený reflex (Pavlovov reflex). Pri klasickom spôsobe podmieňovania sa pes v podstate učí nedobrovoľne. Opačne je to pri podmieňovaní spojenom s odmenou. Aj tu je základom podmienená reakcia. Nové požadované správanie psa sa pritom spája s uspokojením inej žiadosti. Na tom sa zakladá väčšina výchovných a vzdelávacích metód výcviku. Ak pes splní príkaz, dostane maškrtu alebo sa smie pohrať s obľúbenou hračkou. Pes sa v podstate stále učí z „úspechov“.

Človek ako vodca svorky

Sociálne správanie človeka a psa úzko súvisí s ich spoločenským spôsobom života. Svorka, ktorú vytvára človek a pes, je akási zmiešaná skupina. Pes uznáva človeka ako „alfa-zviera“. Poslušnosť psa si však musí človek najprv získať. Pokiaľ by šlo len o kondíciu a telesnú silu, musel by sa mnohý majiteľ pred svojím bernardínom či dogou vzdať. Dôležité sú však vodcovské schopnosti.

Človek môže psa k mnohému prinútiť, avšak úbohé zviera nebude nikdy poslúchať s radosťou a navyše sa môže ľahko stať, že jedného dňa sa dostatočne sebavedomý pes začne brániť doslova zubami-nechtami. Avšak práve pri hre, zábave či športe má majiteľ možnosť úspešne navodiť svojho psa na menšie alebo väčšie úlohy. Rovnako ako vodca vlčej svorky vedie svoju svorku na úspešný lov. Najmä počas hry sa ukáže kvalita vzťahu medzi človekom a jeho štvornohým priateľom.

U veľmi dominantných psov treba hru obmedziť: majiteľ sa nikdy nesmie dostať na rovnakú alebo nižšiu úroveň ako jeho pes. Na to treba dbať predovšetkým pri spoločných rozdivočených hrách. Na druhej strane môžeme veľa naučiť bojazlivé psy pri bláznení sa na zemi, keď sa skrčíme na ich výšku.

Môžu sa deti hrať so psom?

Deti a psy sa môžu spolu výborne zahrať, pretože tvoria zvláštne spoločenstvo. Nesporné je aj to, že dieťa spoločná činnosť so zvieraťom rozvíja. Aby sa pritom predišlo nedorozumeniam, treba dodržiavať určité pravidlá.

Predovšetkým je dôležité, akú pozíciu má dieťa v takejto „svorke“. Keď si uvedomíme, že pozícia vlka vo svorke sa počas života posiľňuje alebo klesá, neprekvapí nás, že aj dieťa v rodine, podľa veku, získava postupne rôzne pozície.

Deti do 5 rokov vníma pes ako šteňatá. Preto majú určité privilégia. Pes síce vníma dieťa ako podriadené, pre deti to však znamená istý druh voľnosti. Deti chráni pred nadriadeným psom ich „postavenie šteňaťa“.

Keď sa však psia trpezlivosť naplní, môže sa stať, že pes dieťa „prísne napomenie“. Podľa všetkého záleží na osobnosti psa. Zatiaľ čo vyrovnaný, pokojný pes, ktorý miluje deti, sa jednoducho stiahne, môže iný (spravidla však opatrne) dieťa „uhryznúť“. Lenže psie zuby na jemnej detskej koži zanechávajú výrazné stopy. Takéto správanie nesmie zostať bez povšimnutia, ale nemalo by viesť ani k hystérii.

Dôležité je, aby sa dieťa odmalička naučilo nechávať psa na pokoji, keď je na svojom mieste (napr. v koši, na deke, v určitej izbe a podobne). Toto miesto nech je pre dieťa tabu! Každú činnosť, ktorá núti psa, aby si bránil pozíciu vo svorke, treba dieťaťu zakazovať. Predovšetkým neposedné deti rýchlo strácajú v bojovom zápale mieru, pokiaľ môžu zájsť. To je aj hlavný dôvod, prečo nikdy (!) nesmieme nechať dieťa so psom samé, aj keď je zviera na deti milé a je spoľahlivé.

Zakázané je všetko, čo psovi spôsobuje bolesť. Najmä malé deti majú sklon pevne chytiť psa za uši alebo chvost. Ak pes jasne naznačí, že sa presiahla miera jeho tolerancie, musí dieťa okamžite prestať. V opačnom prípade vyprovokuje psa k uhryznutiu.

Ešte aj deti do 8 rokov pokladá pes väčšinou za podriadené. Nemali by preto dávať psovi príkazy, ktorých splnenie od neho vyžaduje určitú dávku podriadenosti a mohlo by tak spochybniť jeho miesto vo svorke.

Deti od 8-12 rokov považuje pes za rovnocenné a ich spolužitie je obyčajne bezproblémové. Pes priznáva dieťaťu rovnaké práva. Pokiaľ nemá pocit, že mu dieťa upiera jeho postavenie, zaobchádza s ním priateľsky. Staršie deti a mladistvých pes najčastejšie akceptuje bez problémov ako nadriadených, pokiaľ ho netýrajú. Platí to najmä vtedy, ak pes vyrastal spolu s nimi v rodine.
Rodičia sú povinný vštepiť svojmu dieťaťu, že pes nie je hračka, s ktorou sa môžu zabávať alebo beztrestne ju odhodiť do kúta. Nie sú vhodné ani kadejaké šibalstvá a zápasy s veľkým psom. Povážlivé je aj predchytávanie „koristi“, pretože znižuje zábranu psa pred uhryznutím. Keď sa hra začne vymykať spod kontroly, musíte ju ukončiť ráznym povelom dosť, prestaň alebo skonči. Význam týchto povelov však musíte vštepiť psovi už vopred. Väčšie deti môžu použiť povely samé a tak si zároveň posilniť svoju pozíciu. Predovšetkým pri preťahovaní lanom musia mať túto možnosť kontroly. Pre menšie deti je preťahovanie lanom nevhodné.

Vhodné detské hry so psom:

Skrývačka: Väčšina psov dáva pri rodinných výletoch mimovoľne pozor na to, aby sa nikto nestratil. Predovšetkým pastierske psy, napríklad nemecký ovčiak či borderská kólia, sú na takúto úlohu predurčené. Krok za krokom naučte svojho psa vyhľadávať osoby. Váš pes veľmi rýchlo pochopí , čo sa od neho očakáva. Aj deťom sa táto hra zapáči.

Obratné kúsky: Pes sa veľmi rýchlo naučí podávať labku.

Hádzanie: Pes naháňa akúkoľvek „korisť“, vezme ju a donesie pánovi. Dôraz sa kladie na podávanie. Keď dospelý naučí psa túto hru, môže sa ju hrať so psom aj dieťa pod dohľadom. Dbajte však pri tom na to, aby deti nemali sklon zúčastňovať sa na chytaní. Pre psa to znamená istý druh rivality a môže hru odmietať.

Hľadanie „stratenej“ veci: Dieťa „stratí“ nejaký predmet, napr. vreckovku alebo rukavicu. Keď ju pes nájde, dieťa prejaví veľkú radosť alebo dá psovi odmenu.

Spracované podľa knihy Wegmannová, A.: Voľný čas so psom. Bratislava: Ikar, 2003

© Vantarix production, 2004-2009      Akékoľvek rozmnožovanie textov alebo ich častí, fotografií a obrázkov bez súhlasu majiteľa stránky a autora nie je prípustné. Nepodpísané články sú zo zdrojov SHK.