|
Cvičíme so psom
Na psa treba ísť s
láskou, ale dôsledne
Pes je ako dieťa – odmalička ho treba dôsledne učiť, čo
smie a čo nesmie, v opačnom prípade sa vymkne spod
kontroly a z domáceho miláčika sa môže stať nepriateľ.
Zhodujú sa na tom kynológovia, uvedomujú si to aj
majitelia psov, nie všetci sa tým však aj riadia. Mnohí
často podľahnú takzvaným psím očiam, keď pes chce
človeka presvedčiť, aby mu niečo dovolil a tvári sa
prosebne a smutne. Odborníci pred tým však varujú, lebo
to neprospieva ani psovi, ani rodine, v ktorej žije.
Majiteľ by nemal psovi
podľahnúť vždy by mu mal dovoliť len to, čo chce aby
robil aj v budúcnosti. „Vodca svorky môže byť len jeden
a nemôže to byť pes, ale človek. Znamená to, že človek
mu dáva jesť, prvý vchádza do auta či do dverí,“ tvrdí
riaditeľ odboru policajnej kynológie Vladimír Ďurišin.
Výchova služobného psa a civilného je podľa neho v
princípe rovnaká. V oboch prípadoch by mal byť pes
ovládateľný a poslušný, s tým rozdielom, že kým u
bežných psov sa výcvik zväčša končí pri ovládaní
základných pokynov, výcvik policajného ide ďalej. Tam sa
už kladie dôraz na rozvíjanie pachových vlastností a na
koristnícky pud.
„Každý pes je vycvičiteľný,
závisí to od majiteľa,“
zdôrazňuje Ďurišin. Výchova sa začína už od štyroch
týždňov, keď by mal pes v prítomnosti ľudí, privykať na
meno a privolanie. „Dôležité je ukázať mu veľa lásky,
ale nemožno ho rozmaznať. Je to veľmi podobné ako u
detí. Psa treba chváliť, ak niečo urobí dobre. Aby sa mu
v nervovom systéme upevnil zvyk, že keď bude dobrý,
dostane odmenu,“ hovorí Ďurišin.
Základné pravidlo pri
výcviku je maximálna dôslednosť. Cvičenia upozorňujú, že
psovi nemožno ani raz dovoliť niečo, čo nechceme, aby
robil. Ak mu napríklad raz majiteľ dovolí ležať v
kresle, pes ťažko pochopí, prečo minule smel a teraz už
nie.
Psovi sa musíme venovať
Ďalšie cviky by mal pes
cvičiť od troch-štyroch mesiacov. „Psovi sa musíme
venovať. Spoznáme, či je agresívny, temperamentný,
dominantný, ako aj to, koľko tvrdosti pri výcviku treba.
Ak sa pes vymkne z rúk, môže spôsobiť vážne škody,“
pripomína Ďurišin. Ako dodal, tisíce majiteľov svojho
psa vôbec nepoznajú, čo niekedy končí aj útokom psa na
ľudí. „Vždy je to však chyba pána, nie psa,“ tvrdí
Ďurišin. Útoky pritom majú korene v maličkostiach, ako
je napríklad vrčanie psa na pána.
To by si pes podľa expertov nemal v nijakom prípade
dovoliť. Pes totiž vrčaním ukazuje zbrane, chráni si
autonómiu a je to náznak agresivity. Najúčinnejšie vtedy
je ho vyšticovať, teda zatriasť za kožu vzadu na krku,
prípadne priškrtiť obojkom, alebo ho dokonca takto
zdvihnúť do vzduchu. Pes zneistie, keď stráca pôdu pod
nohami. K tomu si vymyslieť nejaký povel – nie alebo
nesmieš. Ak to zanedbáme, vypomstí sa nám to,“
pripomínajú odborníci.
Ďurišin upozorňuje, že v
nijakom prípade netreba psa biť. „Ani palicou, ani
rukou. Ruka má byť pre neho to, čo hladká, povzbudzuje a
dáva jesť, nemala by ho biť,“ upozorňuje policajný
kynológ.
Podľa expertov pes nepochopí, ak si rodina za trest
prestane psa všímať n dlhší čas, napríklad na pol dňa.
„Nemá to zmysel. Psík to nepochopí, lebo nemá abstraktné
myslenie. Bude psychicky trpieť, ale nepochopí prečo,“
povedal Ďurišin. Varuje, že ak sa urobia chyby, môže to
byť na celý život. „Ak psa cvičíme a musíme ho
potrestať, aj tak je dobre, keď sa celý tréning skončí
dobrým cvikom, za ktorý môže byť pochválený,“ dodal.
Čím je pes starší, tým ho je
ťažšie vycvičiť. Preto sa neskúseným psičkárom odporúča,
aby si zaobstarali šteňa, nie staršieho psa, ktorého
minulosť ani reakcie nepoznajú. Ak napríklad pes prežije
väčšinu života na reťazi, je agresívnejší.
Cvičenie psa sa nikdy
nekončí. Pes so totiž takisto ako človek musí obnovovať
staré zvyky, inak zabudne. A to už za dva roky.
Najlepšie je, keď pes berie výcvik ako hru, za ktorú
dostane odmenu, čo platí aj pri neskorších odborných
kurzoch.
Patrícia Ďurišková: Na psa
treba ísť s láskou, Pravda, 6.11.2004 |
Deutsch
English