|
Bývame so psom
Pes patrí k štvornohým kamarátom človeka, ktorí ho
sprevádzajú na spoločnej ceste od počiatkov ľudskej
histórie až do dnešných dní a celkom určite tomu tak
bude i v budúcnosti. Stále verne plní svoju úlohu
ochrancu nášho majetku, súčasne sa ale s rovnakou
oddanosťou vžíva i do novej role nášho kamaráta. Na
druhej strane však očakáva, že i my mu budeme vracať
rovnakú lásku a pozornosť. Ak uvažujeme o kúpení psa,
mali by sme dôkladne zvážiť, či sme ochotní a či nám
ostatné povinnosti dovolia sa zvieratku plne venovať.
Čas na rozmyslenie
Už Jan Ámos Komenský hovoril, že „všeliké kvaltování
toliko pro hovada dobré jest“. Pri výbere psíka potom
táto múdrosť platí dvojnásobne. Najprv by sme si mali
prečítať odbornú literatúru (dnes vychádza množstvo
odborných kníh zrozumiteľných i laikom), navštíviť
niekoľko kynologických výstav a predovšetkým sa
porozprávať s rôznymi chovateľmi a opýtať sa na ich
skúsenosti.
Na čo by sme nemali
zabudnúť
Pes nie je hračka pre deti. Musíme počítať s tým, že i
to najväčšie nadšenie môže časom pominú a potom všetky
sľuby, ku ktorým sa naše ratolesti zaviazali, musíme,
chtiac-nechtiac, prevziať za ne. Na druhej strane môže
pes výborne pôsobiť na rozvoj osobnosti dieťaťa, ak ho s
ním prihlásime do kvalitného výcvikového kurzu. To však
má zmysel až pri starších deťoch (aspoň od 10 rokov).
Pes potrebuje nielen láskavé a vľúdne zaobchádzanie, ale
musí súčasne cítiť i pevnú ruku. Patrí k svorkovitým
zvieratám, ktoré majú vždy svojho vodcu. Pri domácich
zvieratách preberá túto rolu človek. Neznamená to, že by
sme mali byť na svojho psíka tvrdí, aby z nás mal
strach, ale na druhej strane v nás musí uznávať svojho
pána a súčasne ochrancu. Ak psíkovi nikto z našej rodiny
nie je schopní takúto istotu poskytnúť, kúpme si radšej
mačku, ktorá je typický individualista a žiadneho vodcu
nepotrebuje.
Jedlo a návštevy u
veterinára
Pes sa v rodine stáva nielen naším novým priateľom, ale
i ďalším stravníkom. Nepočítajme s tým, že zbytky od
obeda či večere hodíme namiesto do koša psovi. I zviera
potrebuje plnohodnotný jedálny lístok, ktorý niečo
stojí. Položka za stravu malého psíka začína približne
na 20 Sk za deň a priamo úmerne stúpa s pribúdajúcou
hmotnosťou, takže obrovský pes môže svojmu majiteľovi
„prežrať“ denne i niekoľko sto korún.
Zanedbateľná nie je ani preventívna veterinárna
starostlivosť, ktorá sa dnes už počíta na stokoruny.
Liečebné výlohy sa potom v prípade vážnejšej choroby
dosť často zaokrúhľujú na tisícikoruny. Obvykle platí
zásada, čím vzácnejšie a drahšie plemeno, tým vyššie
náklady na chov.
Nezabúdajme ani na čas odpočinku a zvažujme: Môže s nami
zviera ísť na dovolenku a čo preto bude treba urobiť? Ak
nie, kto ho bude strážiť? Krajnou možnosťou sú psie
hotely, ale aj napriek veľkému komfortu v nich zvieratá
veľmi často trpia. Obzvlášť psi z útulku znášajú takýto
pobyt veľmi zle, pretože sa cítia opäť „vyhodení na
ulicu“ a nikto im nevysvetlí, že si ich majiteľ vezme
späť.
Staňme sa „personalistami“
Ak sa skutočne cítime schopní ponúknuť štvornohému
kamarátovi potrebné zázemie, môžeme sa pustiť do výberu
vhodného plemena. Najprv by sme sa mali zaujímať, či
chceme psíka iba ako spoločníka alebo i strážnika. Pri
strážnych psoch potom musíme rozlíšiť, či potrebujeme
zdatného a nebezpečného strážcu alebo nám stačí puňťo,
ktorý hlasným štekotom upozorní na akýkoľvek pohyb v
našom okolí. Ďalej by sme sa mali zaujímať, či pes
potrebuje výcvik, aký je jeho vzťah k deťom, či sa bude
znášať so psom či inými zvieratami nášho suseda a pod.
Musíme sa tiež spýtať, ako je to s výbehom (či mu
postačí naša záhrada alebo s ním treba chodiť na
vychádzky), či potrebuje na zimu vykurovanú búdu, … ako
znáša chladné počasie a i.
Pri domácom maznáčikovi nás asi bude zaujímať, či a ako
často stráca srsť, či dobre znáša ústredné kúrenie,
koľkokrát denne potrebuje vychádzky a ako dlho je
ochotný vydržať v byte sám, či hlučne nešteká a opäť,
aký má vzťah k deťom a k ostatným členom rodiny.
Ak sme zdarne vyriešili „prijímací test“, máme už na
polovicu vyhraté. I pes je však iba zvieraťom, ktoré má
okrem zakódovaných rodových vlastností i svoju vlastnú
povahu. Vymerajme si preto svoju „skúšobnú lehotu“ a
požiadajme chovateľa, aby sme sa mohli najprv so svojim
budúcim členom rodiny zoznámiť. Ostatne dobrý chovateľ
sa spozná podľa toho, že sa sám bude zaujímať, do akých
rúk jeho šteňa príde a rád vám umožní opakovanú
návštevu, kde sa so psíkom prejdete a vzájomne sa
„očucháte“. Takýto chovateľ by sa mal stať nielen našim
radcom, ale i kamarátom na celé ďalšie obdobie. Obdobné
možnosti a poradenskú službu by nám mali poskytnúť i v
útulku, aj keď tam na nás nebudú mať toľko času.
„Chovateľ“, ktorý chce okamžite peniaze na ruku a snaží
sa zvieraťa čo najskôr zbaviť (mnohokrát i bez dokladov
a potvrdenia o povinnom očkovaní), je obyčajný šmelinár
a od takýchto treba ísť radšej ďalej.
Prevzaté z www.pravda.sk |
Deutsch
English