|
Portosystémový skrat
V rámci IHF existuje (od roku 2000) projekt výskumu
tohto ochorenia, ktorý finančne podporuje RZV Nemecko,
tento zväz financuje krvné skúšky. Dedičnosť nie je
jasná, diskutuje sa o polygénnom a recesívnom spôsobe. V
projekte sa vychádza z predpokladu recesívneho dedenia,
pretože iba pri v tomto prípade má hľadanie znakov
zmysel.
Každá krajina v ktorej sa toto ochorenie vyskytne
dodá výsledky krvnej skúšky chorých psov, otcov a matiek
a všetkých súrodencov z nových a starých prípadov a
nahlási nové prípady.
Portosystémový skrat (portosystemický shunt, PSS) je
abnormálne cievne spojenie medzi portálnym krvným obehom
ktorý spojuje tráviaci trakt s pečeňou a veľkým krvným
obehom. V dôsledku tejto komunikácie sa krv, ktorá u
zdravého zvieraťa prúdi cez pečeň, dostáva priamo do
organizmu. Pritom nedochádza k dostatočnému vychytávaniu
a spracovaniu živín vedených z čriev a k detoxikácii
splodín metabolizmu a bakteriálnych toxínov z črevného
traktu, ako by tomu malo byť u zdravého zvieraťa.
Niektoré metabolity (napr. amoniak nebo niektoré
aminokyseliny) pôsobia dráždivo na mozog a môžu
vyvolávať nervové príznaky (apatia, slepota, manéžový
pohyb, abnormálne správanie, kŕče). Amoniak je
vylučovaný ľadvinami, preto môže dochádzať k tvorbe
močových kameňov.
Portosystémový skrat môže byť vrodený (existujú plemenné
predispozíicie) alebo získaný v dôsledku dlhodobého
ochorenia pečene, ktoré spôsobí zvýšenie krvného tlaku v
portálnom obehu. Ako kompenzácia tohto stavu vznikajú
často početné cievky medzi portálnym obehom a veľkým
krvným obehom. Vrodený skrat je spravidla tvorený jednou
cievou lokalizovanou mimo pečeň (tzv. extrahepatálny
skrat - jorkšírsky teriér, malý bradáč, shi-tzu) alebo
vnútri pečene (tzv. intrahepatálny skrat - irsky vlkodav,
zlatý retríver, labradorský retríver), ktorý je tvorený
pozostatkom krvného obehu plodu. Tato cieva sa normálne
uzatvára v priebehu prvých dní po pôrode. Presné príčiny
jej neuzatvorenia doposiaľ nie sú známe. Nebol ani
preukázaný vplyv pohlavia na túto vadu. Pri vrodenom
skrate prúdi cez pečeň len malá časť krvi a nedochádza k
dostatočnému zásobovaniu pečene kyslíkom a látkami,
dôležitými pre ich rast a funkciu. Pečeň je malá,
vykazuje známky degenerácie a nemôže plnohodnotne plniť
svoje funkcie v metabolizme. Dôsledkom toho je
zaostávanie postihnutých zvierat v raste, horší výživový
stav, neschopnosť dostatočne zvládať záťaž, a občasný
výskyt nervových príznakov.
Pre stanovenie diagnózy je nutné klinické vyšetrenie,
vyšetrenie krvi, moči a niektoré ďalšie špeciálne
vyšetrenia. Klinickým vyšetrením môžeme zistiť
zaostávanie v raste, horší výživový stav, abnormálne
správane, prípadné i anémiu. Najvýznamnejšími krvnými
parametrami sú: množstvo amoniaku a žlčových kyselín
stanovených v krvi nalačno a po nakŕmení. Množstvo
amoniaku v krvi je u zvierat s portosystémovým skratom
výrazne zvýšené, ale stanovenie tohto parametru je
náročné a musí byť väčšinou urobené vo veľmi krátkom
čase po odbere krvi. Preto je výhodnejšie stanovovať
množstvo žlčových kyselín, ktoré je u zvierat s
portosystémovým skratom zvýšené. Pre stanovenie žlčových
kyselín sa odoberá krv po 6-12 hodinové hladovke (podľa
veku zvieraťa) a za 2 hodiny po nakŕmení sa odoberie
druhá vzorka. Hladina žlčových kyselín býva u
postihnutých jedincov nalačno vysoká, po nakŕmení
dochádza k jej ďalšiemu vzostupu. Množstvo žlčových
kyselín i amoniaku však môžu byť zvýšené pri akomkoľvek
inom ochorení pečene (žlčové kyseliny sú najcitlivejším
parametrom pri postihnutí pečene).
Pri podozrení na prítomnosť portosystémoveho skratu je
nutné urobiť ultrazvukové (sonografické) vyšetrenie
brušnej dutiny so zreteľom na posúdenie veľkosti a
štruktúry pečene, prítomnosť abnormálnych ciev,
eventuálne výskyt močových kamienkov.
Ďalšie špeciálne vyšetrenia spočívajú v podaní
kontrastných látok do portálneho krvného obehu a jeho
následné röntgenologické zobrazenie. Toto vyšetrenie
však vyžaduje anestézii pacienta a robí sa spravidla až
tesne pred samotnou operáciou portosystémového skratu
pre upresnenie lokalizácie spojky medzi portálnym a
veľkým krvným obehom (pokiaľ nebola lokalizovaná
sonografickým vyšetrením).
Pre preventívne vyšetrenie na výskyt portosystémového
skratu u predisponovaných plemien u 6 týždenných šteniat
je najvhodnejšie stanovenie hladiny žlčových kyselín
nalačno (po 6-12 hodinové hladovke) a za dve hodiny po
nakŕmení. Ak sú výsledky v poriadku, môžeme vrodený
portosystémový skrat vylúčiť. U zvierat so zvýšenými
hodnotami sa odporúča urobiť kompletné vyšetrenie krvi
(s opakovaným stanovením žlčových kyselín nalačno a po
nakŕmení), vyšetrenie moču na prítomnosť kryštálov
amónnych solí a ultrazvukové vyšetrenie pečene, aby sme
vylúčili poškodenie pečene z inej príčiny (zápal pečene
vyvolaný infekciou, parazity, toxíny atd.).
MVDr. Leona Lexmaulová
Klinika chorob malých zvířat Veterinární a farmaceutické
univerzity Brno
|
Deutsch
English