Začiatky chovu hovawartov

Kto hovawarta sledoval po 2. sv. vojne, mohol zistiť, že bol skrížený ešte jeden rad iných plemien. Napríklad svetlý hovawart nie je nijako zvlášť objasnený, len že sa skrížili druhé svetlé plemená. Odborný posudok, ktorý ríšsky zväz nemeckých kynológov na Königovu žiadosť k uznaniu plemena napísal, prišiel k záveru, ža okrem newfoundlandera a nemeckého ovčiaka bol tiež využitý červeno-svetlý seter. Sú však dohady aj o tom, že využili pri krížení aj sibírske vlky. Na túto možnosť poukazuje hlavne výskyt vlkosivých hovawartov, ako aj to, že sa objavili jedince, ktoré boli plaché. König si “recept” na rekonštrukciu hovawarta ponechal ako tajomstvo sám pre seba až do svojej smrti roku 1975. Bol toho názoru, že chovatelia, ktorí by lepšie než on vedeli, aký má hovawart byť, by tiež museli vedieť, ako ho odchovať. To bola pochopiteľne výzva na súboj, ktorej sa chopil najmä Horst Radam, dlhoročný vedúci plemennej knihy RZV. Usporiadal čísla v plemennej knihe a nadviazal spojenie s aktívnymi chovateľmi hovawartov vo východnom Nemecku, ktorí viedli plemenné podklady. S veľkým úsilím sledoval zápisy a línie, ale nakoniec pri počiatočných zápisoch z Königovej chovnej stanice musel zostať pri domnienkach, pretože König túto dokumentáciu nezverejnil. Na túto otázku nie je možné získať jednoznačnú odpoveď, pretože zúčastnení chovatelia už nežijú a veľa dokumentov sa počas vojny stratilo.

Roku 1948 založil Otto Schramm plemenný spolok pre hovawartov. Keď bol v tom čase založený VDH (Zväz pre nemeckú kynológiu) a jeho vedenie vydalo výzvu, aby sa predchádzajúce spolky psov prihlásili za účelom prijatia do VDH, prihlásil sa aj Schramm so svojím plemenným spolkom hovawartov. To bol veľký deň pre toto plemeno, pretože teraz bol hovawart konečne do oficiálnej kynológie začlenený a prostredníctvom VDH aj do medzinárodnej organizácie FCI. Ďalšou úlohou bolo uznanie hovawarta ako služobného plemena. Už König požadoval na začiatku ako chovateľský cieľ vychovať výslovne “policajného a ochranného psa”, ako to vyplýva z vyobrazených hlavičiek spolkových listov – “Spolok pre nemecké ochranné psy“ e. V. so sídlom v Thale. Všetci chovatelia v prvých rokoch podporovali tento cieľ a mnohí, zvlášť Busch a Becker, vycvičili svojich hovawartov a zložili skúšky ochranných psov. Veľa propagandy urobil Busch s ôsmimi hovawartami z vlastného chovu, ktorí ako služobní psy slúžili na ochranu letiska Magdeburg.

Uznanie hovawartov ako služobného plemena narážalo na takmer nezdolateľný odpor zo strany spolkov existujúcich pracovných plemien, a to hlavne nemeckých ovčiakov. RZV pre hovawartov musel predstaviť v troch rozličných rokoch na spolkových skúškach Sch-H-3 svojich psov pred pozorovateľmi VDH a skúsenými rozhodcami výkonu. Po dlhom a úpornom súboji angažovaných členov RZV (predovšetkým dr. Bengefortha) bol hovawart roku 1964 v Kassely uznaný za siedme služobné plemeno (popri nemeckom ovčiakovi, erdelteriérovi, boxerovi, dobermanovi, rotvajlerovi a veľkom fúzačovi). Tomu však predchádzali skúšky od 100 hovawartov.

V rokoch 1959 a 1960 vznikli chovateľské kluby v Holandsku a vo Švajčiarsku. Nasledovalo Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nórsko, Rakúsko, Švédsko a Veľká Británia. Roku 1984 bola založená Internationale Hovawart Föderation (IHF, Medzinárodná federácia hovawartov) zlúčením národných klubov hovawartov pre zjednodušenie toku informácii o riadení chovu.

V NDR patril hovawart do Spezialzuchtgemeinschaft (SZG). Po zjednotení Nemecka pristúpila SZG do RZV ako zemská skupina Východ. Členovia SZG, ktorí sa k RZV nechceli pripojiť, založili Hovawart-Verein Deutschland e. V. so sídlom v Thale a pripojili sa k Hovawart-Zuchtgemeinschaft Deutschland e. V. Od roku 1991 existujú v Nemecku tri kluby, ktoré vedú plemennú knihu (majú teda aj právo vystavovať preukazy pôvodu).

Od roku 1986 je hovawart aj v Československu

Prvé hovawarty boli do Československa privezené priamo z krajiny pôvodu, Nemecka. Medzi prvých chovateľov tohto plemena v Českej republike patril Luděk Novák z Kroměříža (chovateľská stanica z Páralovej záhrady), ktorý 10. 3. 1986 zaznamenal vrh od plavej sučky Lima vom Elbflorenz. Lima však bola v poradí druhou fenou v uvedenej chovateľskej stanici; prvou bola Fee vom Siegfriedshof. Na Slovensko bola importovaná Júliusom Čermanom sučka Jessy vom Elbflorenz a zo spojenia s Falkom vom Elbflorenz bol 10. 10. 1986 v chovateľskej stanici Tyrus zaznamenaný vrh, ktorý bol vôbec prvým registrovaným na Slovensku. V tom istom roku doviezli manželia Mikulášovi sučku Hanni vom Fuchshain.