Povahové črty hovawartov

Štandard plemena sa k povahovým vlastnostiam vyjadruje len veľmi jednoducho. U hovawarta sa od začiatku dbalo na inteligentné správanie. Tieto psy veľmi pozorne sledujú okolie a svoje pozorovanie zaraďujú do kategórií: “neškodné”, “hodné pozornosti” a “je treba zakročiť”. K tomu sa pripája veľmi dobrá („slonia“) pamäť a schopnosť spracovávať zážitky a skúsenosti. Pokiaľ hovawart raz získal s niekým zlú skúsenosť, potom je potrebné dotyčnému človeku poradiť, aby bol pri styku s ním veľmi opatrný, pretože mu bude dlho, ak nie navždy, nedôverovať. Úlohu strážcov plnia hovawarty sebe vlastným spôsobom. Nie sú to žiadni „uštekanci“, ktorí brechajú na každého a na všetko. Reagujú síce na každý zvuk a každý pohyb vo svojom okolí, ale spočiatku sa obmedzujú len na zvýšenú pozornosť. Ak napríklad príde do dvora niekto cudzí, zaštekajú, bežia k nemu a sprevádzajú ho na každom kroku, pokiaľ sa neobjaví ich pán. Kým však pán nie je na obzore, je pes k cudziemu človeku síce zdvorilý, ale rozhodne mu zabráni opustiť pozemok.

Hovawart okamžite nezasahuje, keď sa mu nejaká situácia nepozdáva, ale keď už zasiahne, je to pre napadnutého veľmi nepríjemné! To si musí každý majiteľ hovawarta ujasniť: akokoľvek milý a priateľský je jeho pes v bežných situáciách, tým nebezpečnejší sa môže stať pri útoku, pretože je to silný, spravidla veľmi sebavedomý, rýchly a obratný pes. Preto je potrebné v každom prípade hovawarta starostlivo vychovať. Úzka väzba na pána a jeho rodinu je pre neho typická, hovawart nemá sklony k túlaniu, verne sa drží svojho domu alebo na prechádzkach svojej “svorky” – rodiny. Dokonca i jeho lovecký pud je touto väzbou k rodine potlačený (opäť sa tu kladie dôraz na dobrú výchovu v mladom veku psa). Pre hovawarta je za všetkých okolností najdôležitejšia jeho rodina, výborne sa správa k domácim zvieratám a najmä k deťom. Má dobré nervy a hneď ho tak niečo nevyvedie z rovnováhy, nereaguje podráždene na každú chybu, ktorej sa dieťa dopustí, čo ale neznamená, že môžeme deťom dovoliť robiť so psom, čo chcú. Nemá rád samotu a celodenný pobyt v koterci mu neprospieva. Aj pes, ktorý má cez deň dostatok pohybu v záhrade, potrebuje prechádzky, na ktorých získava nové podnety a skúsenosti. Potrebuje sa stretávať s inými členmi psieho rodu, aby nedošlo k poruchám sociálneho správania. Hovawarty sú veľmi vnímavé a citlivé, ľahko sa ovládajú, ale pri zlom zaobchádzaní je možné ich aj pokaziť. Najmä tvrdé fyzické tresty potláčajú ich sebavedomie a narúšajú vzájomný vzťah. Veľký význam pre rozvoj povahových vlastností má kontakt s rodinou, spoločné hry, spoluprítomnosť pri našej práci i odpočinku a sprevádzanie všade tam, kde je to možné. Pes nám dáva v každej situácii najavo radosť, že môže byť s nami, že nás môže chrániť.

Hovawart je pracovný pes, ktorý potrebuje a chce zamestnanie. Z práce má radosť a pri jeho inteligencii a vnímavosti je potešením pracovať s ním. Práca nemusí trvať dlhšie ako pol až jednu hodinu, nemá rád nekonečné opakovanie toho istého cviku, najmä vtedy, ak ho zvládol. Tak, ako pri všetkých plemenách, s výchovou treba začať od prvého dňa. Práve obdobie do prvého roku veku je nesmierne dôležité, kedy sa dá veľmi veľa získať, ale aj pokaziť. Keďže hovawart neskôr dospieva, skutočne dospelý je až po dvoch rokoch; skúsení cvičitelia odporúčajú začať so systematickým výcvikom až po jednom roku veku. Pri výcviku treba zohľadňovať osobitosti jeho povahy, chybou je dogmatické uplatňovanie metód osvedčených napr. pri výcviku nemeckých ovčiakov. Týka sa to predovšetkým obrany: hovawarty nie sú cholerické, neteší ich automatické opakovanie cviku. Hovawart zasiahne v obrane jeden - dva razy, ukáže, že to vie, ale “nehryzie” v emocionálnom afekte, alebo pre zábavu ako iné psy. Zasahuje vtedy, kedy je to nutné, obrazne povedané, “ako civilista siahne po zbrani iba v prípade, kedy sú jeho blízki v ohrození”. Zdanlivá ľahostajnosť sa prejavuje v tom, že pri nácviku obrany v kruhu hovawart väčšinou zostáva pokojný, pokiaľ sa “ohrozenie” netýka jeho alebo jeho psovoda. Z toho vznikol medzi cvičiteľmi, ktorí priamo necvičili hovawarty, mylný dojem, že sú zlí obranári, ale treba znovu zdôrazniť, že odlišné povahové vlastnosti vyžadujú iný metodický výcvik obrany. Pri dobre zvolenej metodike je možné tohto psa pripraviť ako kvalitného služobného psa. K efektívnemu výcviku hovawarta na obrane patria predovšetkým cviky poslušnosti. Bez trvalej poslušnosti sa obrana vôbec nesmie vykonávať. Celá práca je kompletná i so stopou, pri ktorej hovawart môže precvičovať svoj naozaj vynikajúci čuch. Po dôkladnom výcviku je možné s hovawartom skladať skúšky všetkých stupňov, špeciálne skúšky pre vodiace psy, stopárov, záchranárov atď. V Nemecku sú bežne využívané ako policajné psy.

Možno by vás bavilo a viac zaujímalo spoločné športovanie s vašim psom. V tom prípade sa môžete venovať agility. Pri tomto druhu športu záleží na tom, aby pes čo najrýchlejšie a s čo najmenšími chybami prekonal sadu prekážok a aby pri slalome predviedol dobrú spoluprácu. Pokiaľ necítite žiadnu túžbu navštevovať s hovawartom kynologické cvičiská, ale aj tak by ste s ním chceli niečo robiť, tak sa môžete individuálne pripravovať trebárs na psí triatlon. Pri ňom musíte spoločne absolvovať beh, plávanie a jazdu na bicykli so psom po boku. Tento druh športu psy väčšinou veľmi baví, nesmiete však začať s tréningom veľmi skoro a musíte pracovať len so skutočne zdravými zvieratami.

Ako sme už spomínali, hovawart má veľmi dobre vyvinutý čuch, čo ho priam predurčuje k záchranárskym prácam. Stopovanie, prehľadávanie aj v rozľahlých priestoroch, vyhľadávanie v troskách, lavínach i vo vode, všade pracuje ochotne a rád. Jeho vnímavosť, inteligencia a schopnosť samostatne vyhodnocovať situáciu ho predurčuje aj pre výcvik slepeckých vodiacich psov.

Ani ten, kto sa rozhodne pre hovawarta ako strážneho psa a spoločníka rodiny, neoľutuje. Treba však dať pozor na to, aby sa nestal izbovým maznáčikom, iba “gaučovým” psom.